Kde bolo, tam bolo….
V správnej rozprávke by malo dobro zvíťaziť nad zlom, právosť nad neprávosťou, rozum nad hlúposťou….
V spomínanom kráľovstve zázrakov pod majestátnymi Tatrami by nezavládol v očiach detí smútok, keby si dospeláci včas uvedomili, že mať v kráľovstve krásne detské ihrisko, znamená postaviť ho podľa istých pravidiel, ktoré by mali tým našim malým princezničkám a princom zaistiť nielen krásne prostredie, ale hlavne ich bezpečnosť ! A že to nie je vôbec jednoduché – o tom sa dá nájsť aj v kráľovstve internetu veľa informácií.Malému človiečikovi je naozaj nemožné vysvetliť, že chybu urobili dospeláci.
A zrazu sa tá rozprávka pre deti mení na rozprávku pre dospelých. Vlastne nie na rozprávku ! Na frašku, ktorá má názov “KOCÚRKOVO”.Tak nás totiž nazvali vo veľmi silnom médiu. A kto trošku čítal povinnú školskú literatúru vie, že autor Ján Chalupka písal satirické frašky, v ktorých sa ( okrem iného ) vysmieval aj z ľudskej hlúposti. A KOCÚRKOVO bolo fiktívne mestečko so zaostalými obyvateľmi.Nuž peknú nálepku dostalo naše “kráľovstvo pod majestátnymi Tatrami”. Mimochodom – celý názov hry je : KOCÚRKOVO alebo LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI ! Nuž čo myslíte vážení a ctení poddaní bolo nám to treba takto sa ukázať svetu ? Máme hanbu či nemáme ? A vďaka komu ? Na jednom zo zasadnutí obecného zastupiteľstva som p. poslancovi Jurčovi položila jednoduché a zrozumiteľné otázky : Kto inicioval návštevu známeho média a čo si od toho sľuboval ? Ako sa malo týtmo krokom veci pomôcť a ako vec vyriešiť ? Hm…. Ktovie prečo mi pán poslanec nedal na priame otázky stručné a jasné odpovede !? Asi mu bolo jednoduchšie odpovedať protiotázkou 🙂
Vrátim sa však k tomu nášmu kráľovstvu pod majestátnymi Tatrami a plačúcim detičkám, ktoré toto všetko nemôžu pochopiť, lebo sú to detičky.Keby sa nedajbože ( a to prosím podčiarkujem !!!!) nedajbože niečo stalo a niektoré z detí by utrpelo úraz alebo ešte niečo horšie, potom by sme horko zaplakali my – dospelí.A rozprávka by sa razom zmenila na krutú realitu !! Kto by sa potom dobrovoľne prihlásil k zodpovednosti ??
Ako inak sa dá pomenovať obec, v ktorej niekto dobrý a čistý úmysel mamičiek postaví mimo zákona. Veď ak mal p. starosta jasný názor na vec, prečo ho neodkomunikoval s iniciátorkou projektu, ktorá za nim bola mnohokrát a predložila mu všetky podklady. Mal možnosť kedykoľvek počas niekoľkých MESIACOV upozorniť na to, čo vyžaduje teraz, po ukončení realizácie. Ako je možné, že certifikát vyžaduje pri tejto konkrétnej preliezke, ale preliezky v MŠ, kde sa denne hrá 30-40 detí certifikované byť nemusia?
Veľa rodičov sa do realizácie zapojilo – dobrovoľne, nezištne. Jediné, čo z toho mohli získať bol dobrý pocit. A predsa ani len ten im nebol dopriaty. Ihrisko sa zrazu premenilo na mínové pole.
Sme určite jedna z mála obcí, kde sa ponúkaná pomoc, vlastná iniciatíva, dokonca investovanie do obecného majetku obráti proti občanovi. Veď ide o detskú preliezku – nie o postavenie jadrovej elektrárne! Obec by mala hľadať spôsoby ako obec zveľaďovať a vyjsť akejkoľvek užitočnej snahe občanov v ústrety a nie hádzať polená pod nohy, či dokonca ich postaviť mimo zákon.
A ak za takýmto dobrým úmyslom vidia ľudia niečo iné, tak si nič iné ako názov “Kocúrkovo” ani nezaslúžime….
Katarína Jurčová
Kde bolo, tam bolo….
V správnej rozprávke by malo dobro zvíťaziť nad zlom, právosť nad neprávosťou, rozum nad hlúposťou….
V spomínanom kráľovstve zázrakov pod majestátnymi Tatrami by nezavládol v očiach detí smútok, keby si dospeláci včas uvedomili, že mať v kráľovstve krásne detské ihrisko, znamená postaviť ho podľa istých pravidiel, ktoré by mali tým našim malým princezničkám a princom zaistiť nielen krásne prostredie, ale hlavne ich bezpečnosť ! A že to nie je vôbec jednoduché – o tom sa dá nájsť aj v kráľovstve internetu veľa informácií.Malému človiečikovi je naozaj nemožné vysvetliť, že chybu urobili dospeláci.
A zrazu sa tá rozprávka pre deti mení na rozprávku pre dospelých. Vlastne nie na rozprávku ! Na frašku, ktorá má názov “KOCÚRKOVO”.Tak nás totiž nazvali vo veľmi silnom médiu. A kto trošku čítal povinnú školskú literatúru vie, že autor Ján Chalupka písal satirické frašky, v ktorých sa ( okrem iného ) vysmieval aj z ľudskej hlúposti. A KOCÚRKOVO bolo fiktívne mestečko so zaostalými obyvateľmi.Nuž peknú nálepku dostalo naše “kráľovstvo pod majestátnymi Tatrami”. Mimochodom – celý názov hry je : KOCÚRKOVO alebo LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI ! Nuž čo myslíte vážení a ctení poddaní bolo nám to treba takto sa ukázať svetu ? Máme hanbu či nemáme ? A vďaka komu ? Na jednom zo zasadnutí obecného zastupiteľstva som p. poslancovi Jurčovi položila jednoduché a zrozumiteľné otázky : Kto inicioval návštevu známeho média a čo si od toho sľuboval ? Ako sa malo týtmo krokom veci pomôcť a ako vec vyriešiť ? Hm…. Ktovie prečo mi pán poslanec nedal na priame otázky stručné a jasné odpovede !? Asi mu bolo jednoduchšie odpovedať protiotázkou 🙂
Vrátim sa však k tomu nášmu kráľovstvu pod majestátnymi Tatrami a plačúcim detičkám, ktoré toto všetko nemôžu pochopiť, lebo sú to detičky.Keby sa nedajbože ( a to prosím podčiarkujem !!!!) nedajbože niečo stalo a niektoré z detí by utrpelo úraz alebo ešte niečo horšie, potom by sme horko zaplakali my – dospelí.A rozprávka by sa razom zmenila na krutú realitu !! Kto by sa potom dobrovoľne prihlásil k zodpovednosti ??
Ako inak sa dá pomenovať obec, v ktorej niekto dobrý a čistý úmysel mamičiek postaví mimo zákona. Veď ak mal p. starosta jasný názor na vec, prečo ho neodkomunikoval s iniciátorkou projektu, ktorá za nim bola mnohokrát a predložila mu všetky podklady. Mal možnosť kedykoľvek počas niekoľkých MESIACOV upozorniť na to, čo vyžaduje teraz, po ukončení realizácie. Ako je možné, že certifikát vyžaduje pri tejto konkrétnej preliezke, ale preliezky v MŠ, kde sa denne hrá 30-40 detí certifikované byť nemusia?
Veľa rodičov sa do realizácie zapojilo – dobrovoľne, nezištne. Jediné, čo z toho mohli získať bol dobrý pocit. A predsa ani len ten im nebol dopriaty. Ihrisko sa zrazu premenilo na mínové pole.
Sme určite jedna z mála obcí, kde sa ponúkaná pomoc, vlastná iniciatíva, dokonca investovanie do obecného majetku obráti proti občanovi. Veď ide o detskú preliezku – nie o postavenie jadrovej elektrárne! Obec by mala hľadať spôsoby ako obec zveľaďovať a vyjsť akejkoľvek užitočnej snahe občanov v ústrety a nie hádzať polená pod nohy, či dokonca ich postaviť mimo zákon.
A ak za takýmto dobrým úmyslom vidia ľudia niečo iné, tak si nič iné ako názov “Kocúrkovo” ani nezaslúžime….
Katarína Jurčová